Stan, ktorý mi na tábore chýbal…
Som predsedom a hlavným vedúcim detskej a mládežníckej organizácie TAHAMATAM a bývalý zborový skautský vodca 90.zboru Kajmanov v Bratislave. Detským stanovým táborom sa venujem a chodím na ne už od roku 1990, a od roku 1996 už ako hlavný vedúci. Na tábory chodím dodnes. Iste mi dáte za pravdu, že stanový tábor je jedno veľké dobrodružstvo, ktoré skrýva za sebou veľa radosti, ale bohužiaľ aj starosti. Myslím tým hlavne samotné vybavovanie tábora a zabezpečenie bezproblémovej realizácie tábora. Písanie žiadosti na úrady, čakanie a nasledovné schválenie žiadosti, aby sa taký tábor mohol vôbec uskutočniť. Keď máme nájdené a vybavené vhodné miesto, máme iba malú štvrtinu z toho, čo ešte potrebujeme. Musím sa ešte ako hlavný vedúci samozrejme postarať o to, aby bol dobrý program, aj o to, aby ten program sa mal pre koho robiť, a aby aj dobre dopadol. Postaviť tábor, aby každý mal svoj stan, všetko malo svoje miesto, aby tam bolo všetko, čo tam patrí. Tu sa dostávame do polovice úspechu, kedy máme vybavenú lúku a postavený tábor. Toto ale ešte stále nestačí, aby tábor dobre dopadol, ideálne čo najlepšie, a aby boli spokojné nie len deti, ale aj rodičia a aj vedúci.
U každého hlavného vedúceho, a to platilo aj u mňa, bola vždy na prvom mieste bezpečnosť a zdravie detí. Neraz sa mi stalo, že keď som mal všetko vybavené, stačilo málo a nemali sme nič. Myslím tým hlavne zlé počasie, ktoré trvalo nie jeden deň, ani tri dni, ale niekedy aj celý tábor. Starším deťom to obzvlášť nevadilo, ale vždy som mal na tábore aj menšie deti, ktoré to znášali horšie a niekedy to skončilo katastrofálne. Dokonca dva krát sa musel tábor úplne zrušiť kvôli zlému počasiu. Nepríjemné telefonáty rodičom a vysvetľovanie, čo sa vlastne stalo. Pri zlom počasí je veľké riziko chorôb, prechladnutia, čo neteší rodičov ani vedúcich. Situácia v tábore, keď sú všetci zatvorení v stanoch alebo v tmavom hangári, nikdy nepridá ani deťom ani vedúcim na nálade. A práve vtedy by sa mi zišiel tento stan. Stan, ktorý by chránil deti v zlom počasí. Aby neboli vo vlhkom a mokrom prostredí, keď prší viac dní. Chýbal mi na tábore stan, ktorý by mi ako vedúcemu pomáhal byť pokojnejší a istejší. Nebál sa, že bude na tábore zle počasie, že 5-7ročné deti budú samé v podsade, že sa budú ráno klepať od zimy. Každý vedúci potrebuje ISTOTU, ktorú sľúbi rodičom, že sa o ich deti dobre postará, pretože spokojné deti = spokojní rodičia. Preto som sa rozhodol konať a keď som žiadny takýto stan nikde nenašiel, rozhodol som sa ho vymyslieť. Z táborových skúseností som vymyslel stan, ktorý bude mojím pomocníkom a oporou v čase, kedy by som si sám nevedel pomôcť. Stan, ktorý dáva bezpečnosť, že deti budú mať sucho, teplo a budú v kolektíve. Toto sú najzákladnejšie potreby, s ktorými prežijete aj v tom najhoršom počasí. Ak malým deťom zabezpečíme dobrý stan na tábore, máme istotu, že sa nám opäť o rok vrátia a rodičia ich opäť pustia. Ide mi o správnu vec, aby aj malé deti a deti, ktoré nie sú skauti, prežili v prírode v pohode a radosti.
Marek Svätený
Predseda DAMOT
Svoj prvý stanový tábor som absolvovala ako 9 ročná. A ako každý neskúsený táborník som bola na tábor nedostatočne vybavená, tj. spacák s nízkou výhrevnosťou. A aj napriek tomu, že som sa v noci dobre obliekla, bola mi v stane v noci zima. S podobnými prípadmi sa stretávame na našich stanových táboroch žiaľ aj dnes – a to najmä pri menších deťoch. Aby sme tomu predišli a nestratili sme tých najmenších táborníkov (6-7roč.), rozhodli sme sa investovať do dvoch nových vyhrievaných stanov, ktoré zabezpečia najmenším deťom teplo, sucho a zbavia ich strachu z noci strávenej v dvojmiestnej podsade. Počas dvoch rokov sa nám stan v praxi pozitívne osvedčil, čo sa preukázalo v návratnosti aj tých najmenších detí na tábore. Vďaka vlčiackemu stanu sa nám podarilo skĺbiť to, o čo sme sa roky snažili – priviesť deti viac do prírody a zabezpečiť im pritom pre nich ešte potrebný komfort.
Fany
TESTOVANIE STANU DOPADLO NAD NAŠE OČAKÁVANIE…
V rokoch 2017 a 2018 sme na ôsmych rôznych turnusoch testovali tento stan a pýtali sa vedúcich aj detí, čo sa im na stane najviac páči. Chceli sme pred tým, ako ho budeme niekomu ponúkať, poriadne vyskúšať a vychytať všetky jeho „muchy“ a nedostatky, a poprípade ich opraviť. Vyskúšať ho v zlom i dobrom počasí, aby ho deti mohli porovnávať aj s inými stanmi na tábore. Tento stan je určený hlavne pre najmladšie deti na tábore, ktoré nie sú až také skúsené a odvážne.
Na každom tábore bolo v novom stane 10-12deti plus jeden vedúci. Vedúci tam nesmel chýbať hlavne preto, že dohliadal na zapínanie a vypnutie ohrevu, ktorý sme používali iba večer a ráno. V stane bolo príjemne teplo a vykúril sa na príjemných 25°C. Deťom sa večer porozprával dobrodružný príbeh alebo nejaká napínavá historka. Zaspávali pri svitu hviezd a v dobrej nálade. Niekedy tam bolo až tak veselo, že bol problém ich potom uspať. Priemerný vek detí, ktoré boli v stane bol osem rokov. Najmladšie malo len 5 rokov a najstaršie 10 rokov. Ani raz sa nestalo, že by si niekto sťažoval na zimu alebo bol niekto smutný. Aj keď vonku pršalo, vo vnútri bolo útulne teplo. Stan je krásne presvetlený a má skoro 20m². Je v ňom drevená podlaha, ktorá sa dá využiť na sedenie a na určený program v suchu. Deti si časom tak zvykli na kúrenie, že by bez toho ani nechceli zaspať. Plynová bomba mala samozrejme istič v prípade, že by zhasol horák. Vydával tak prijemné svetlo, ktoré pekne presvetlilo celý stan. Takto deti zaspávali pri svetle, teple a v dobrej atmosfére pri zvuku gitary alebo príbehov. Veľkou výhodou bolo aj to, že boli spolu ako partia, ako jeden tím. Spolu zaspávali, spolu sa zobúdzali.
Skúsenosti vedúcich
Je to môj prvý stan, do ktorého som sa nemusel skláňať, ak som vchádzal dnu alebo sa vnútri pohyboval. Na stane som počas tábora veľmi ocenil, že počas horúcich dní sa dali bočné steny otvoriť, vnútri pofukoval mierny vánok a my sme sa mohli ukryť do tieňa a hrať sa . Počas chladných nocí sme si mohli v stane zakúriť a zaspávať v teple. Je to fajn, že sme si mohli na tábore užívať prírodu aj primeraný komfort zároveň.
